Povinné
zverejňovanie
 
Užitočné
informácie

DOLEŽITÉ TELEFÓNNE ČÍSLA:

______________________________ 

Tiesňové volanie:

Integrovaný záchranný sýstem: 112

Hasičská a záchanná služba: 150

Záchranna služba- 155, 16 155

Polícia : 158

Mestská polícia: 159

Poruchy:

Poruchy - elektrina -0800 19 98 91

Poruchy - plyn - 056/642 45 91

Poruchy- voda-056 644 10 61

Obecný úrad HNOJNÉ - 056 6596 240

Obec

     OBEC HNOJNÉ leží v severnej časti Východoslovenskej nížiny v nadmorskej výške okolo 108 m. Pôvodný slovenský názov Hnojná  bol v roku 1920 upravený na HNOJNÉ.

    Arrcheologický výskum odhálil pri HNOJNOM rozsiahle slovanské sídlisko z 9. a 10.storočia.Sídlisko však nesúviselo s obyvateľmi tejto dediny,ktorá vtedy ešte nejestvovala,ale nepochybne s obyvateľmi starobylého Revišťa. Hnojné nejestvovalo ani v prvej polovici 14.storočia, v čase niekoľkých delieb okolitých dedín na panstve Michalovce.

     Prvá správa o ňom je až z roku 1390, kedy sa o vlastníctve územného majetku dediny súdili šľachtici z Michaloviec.

     V písomnostiach od 14. storočia sa striedavo vyskytuje pod názvom Hnoyna a jeho pravopisných obmenách a Hanayna,čo bol maďarizovaný tvar pôvosného slovenského názvu Hnojná / Ves/. Je zrejmé, že ten korení v slovenskom slove hnoj.Hnojná ako chotárny názov sa najpr vzťahoval k poľu. Keď tam vzniklo sídlisko, stal sa názvom dediny.

    Vznik sídliska predpokladáme koncom 14.storočia a prvé obydlia si tam vybudovali zaiste poddaní z Revišťa,lebo pole patrilo do revišského chotára. Svedčí o tom ojedinelý názov Hnojného zložený z názvu Hnojné a Revište.

     Treba upozorniť, že Hnojné sa nevyskytuje medzi dedinami,ktorých sedliaci boli v roku 1427 zdanení od porty kráľoví.Pričinou toho mohla byť opustenosť sídliska,jeho vyhorenie,prípadne malý rozsah pozemkovužívaných poddanskými domácnosťami,alebo sídlisko ešte považovali za súčasť obce Revište.

     V 14. až 17. storočí bolo Hnojné majetkovou súčasťou panstva Jasenov a vo vlastníctve šľachticov z Michaloviec. V 17. a začiatkom 18.storočia tam bývali zemania.

     Zaiste v 15.storočí tam postavili katolícky kostol. Avšak okolo roku 1584 a aj v prvej štvrtine 17.storočia v ňom po slovensky vysluhovali bohoslužby úrotestanskí kazatelia.

     V chotári Hnojného boli pozemky pre dvadsať až tridsať sedliackych domácností.Avšak v roku 1549 tam hospodárili len tri sedliacke a štyri železiarske domácností.Pozemky pre dvadsaťjeden domácností boli opustené.

     V roku 1567 hospodárili v HNOJNOM len chudobné železiarske domácností, ktoré daň kráľovi neplatili. Napokon aj v rokoch 1578   a 1588 sedliakov zdanili len od pol porty,keď v roku 1588 boli len dve sedliacke domácností na štvrinových usadlostiach. Železiarske domácností boli štyri , dvaja poddaní boli kovačmi. V poslednej štvrtine 16.storočia sa do dedinyprisťahovali noví obyvatelia. V roku 1599 stalo v sídlisku šestnásť obývaných poddanských domov. Koncom 16.storočia bolo Hnojné stredne veľkou dedinou s výlučne poddanským obyvateľstvom. V 17. a začiatkom 18. storočia poddaní postupne sídlisko opúšťali. V roku 1715 tam bývala len jedna sedliacka domácnosť, v roku 1720 tam už poddaní nehospodárili. Neskôr dedinu obnovili usadlíci zaiste z blízkych slovenských dedín.

     Podľa urbára z roku 1549 každá sedliacka domácnosť bola povinná platiť zemepánovi ročnú daň jeden zlatý a odovzdávať gbel/asi 84 litrov/ovsa,sliepu,koláč,ročného brava v hodnote šestnásť dednárov,libru/vyše 0,5 kg/ oleja a doviezť voz dreva. Podobné povinnosti mali sedliaci k zemepánom prv aj neskôr.